Na Slovensku je to tak. Toto, dnes už démonizované vyjadrenie má určite silnú výpovednú hodnotu. Pokiaľ vo väčšine krajín sveta je to takto, tak na Slovensku je to takto. Logické, nie? Podobne je to aj s definíciou anjela. Pokiaľ v kresťanstve, judaizme a islame je anjel nebeská bytosť, ktorá vytvára akéhosi prostredníka medzi Bohom a ľuďmi a v iránskom zoroastrizme sú anjeli bytosťami bojujúcimi na strane Boha dobra, u nás na Slovensku máme dobrých, ale aj zlých anjelov. Za toho Dobrého sa ešte dávnejšie v čase prehistórie úspechu strany SMER pasoval istý podnikateľ z Popradu, Andrej Kiska.

Keď Janka Kocianová na koncerte Lýra 50 oslavovala svoju sedemdesiatku, netušil som, že kytica, ktorú dostala na pódiu v roku 2016, bude od nás posledná.

Vtedy som spolu s Dodom Šuhajdom a Dušanom Drobným oslovil Janku nie ako hudobník, ale ako režisér spomienky na Bratislavskú Lýru. Spočiatku sa zdráhala prijať našu ponuku. Až po pár telefonátoch súhlasila a na koncerte v Inchebe zaznela piesne Pár nôt v úplne inej verzii, ako sme ju počuli v sedemdesiatych rokoch.

Pri mene Jana Kocianová som spozornel až keď začala spievať v orchestri Jerryho Shejbala. Sýty hlas mi pripomínal vtedy speváčky americkej soulovej hudby. Také sa dovtedy na Slovensku nevyskytovali. Po druhýkrát sme sa stretli, keď spolupracovala s orchestrom Ladislava Štajdla a majstrom Gottom. Z nenápadnej speváčky vyrástla pekná, vášnivá a suverénna sólistka, ktorá to mala namierené na vrchol. Aj ďalšie stretnutie s ňou ma prekvapilo. V Opuse vznikala nová Jana Kocianová s rockovými pesničkami a muzikantami Dežom Ursinym a Palom Daněkom. Medzičasom si odskočila k tradičnému džezu a k cigánskej hudbe. Aj tam oslnila.

Oliver Stone Američanom

Prejav Olivera Stonea na Writers Guild Awards 2017

Keď začiatkom dvadsiateho storočia Henri Poincaré skúmal pohyb troch telies netušil, že o sto rokov jeho objav neperiodicity pohybu vytvorí základ teórie chaosu, tak vďačnej charakteristike dnešných dní. Svet sa nezbláznil, len sa začal chovať podľa teórie efektu motýlích krídel. Čo majú krídla motýľa spoločné so životom ľudí, lepšie povedané s chaosom, v ktorom dnes ľudia žijú? Veľa. Efekt zamávania motýlích krídiel, metafora, ktorú použil Edward Lorentz vo svojej teórii komplexných systémov v roku 1961, môže o pár mesiacov vyvolať búrku v New Yorku. Alebo vznik snehovej vločky zas zapríčiní o nejaký čas pád lavíny. Príkladov v prírode je dosť. V ľudskej spoločnosti je to zložitejšie. Nikto z nás nevie predpovedať, čo zapríčiní človek svojim správaním, či už v súkromí, alebo na verejnosti. Rukolapné je to v politike. Politik zamáva svojimi motýlími krídlami, sľúbi zásadné zmeny, ktoré podľa neho naštartujú spravodlivejší svet a v lepšom prípade  o rok, dva, tri sa ukáže, že jeho presvedčivé sľuby nepriniesli nič. Jedným z účinných spôsobov ako presvedčiť voličov k jeho zvoleniu, je osvedčená predvolebná kampaň. S obľubou ju používajú obchodné domy, aby zvýšili predaj akéhokoľvek výrobku. Najmä takého, ktorý určite nepotrebujeme. Politik tak po čase odchádza do zabudnutia, a ak je šikovný, k svojmu odchodu si pribalí aj pár euro navyše, ktoré nenápadne vytiahol zo štátnej kasy. Jeho zamávanie krídlami zanecháva za sebou chaos a neistotu. Dá sa vôbec vyviesť spoločnosť z chaosu? Podľa mňa je to dôležitejšia otázka ako to, prečo žijeme a kam smerujeme.