Vážený pán premiér, priznám sa, nebol som váš volič, ani volič Smeru či Kotlebovcov. Napriek tomu som prijal s pokorou, že vám občania Slovenska dali svoj hlas. Hovorí sa „Hlas ľudu, hlas Boží.“ Na tom nič nezmením.

Žiaľ po dnešnej televíznej nedeli v karanténe a pri sledovaní vašich vystúpení som nadobudol presvedčenie, že ste urobili chybu. Nie politickú. Tú si žiadny politik neprizná. Nepriznali ste si, že trpíte osobnostnou poruchou, ktorá je nebezpečná. Na porovnanie by som pripomenul moju babku. Podobne ako vy, aj ona sa narodila v trnavskom kraji. Presnejšie žila v Bučanoch, pár kilometrov od Trnavy. Príbeh nie je dlhý. Keď sa v minulom storočí ocitla v problémoch, namiesto toho, aby sa s tým vyrovnala, začala horekovať a spínať rukami so slovami „Ježiši Kriste, Svatý Jozef!...a rozplakala sa.

Vzbura davov od José Ortega y Gasset (1930), jedno z kľúčových diel, v ktorom španielsky mysliteľ analyzoval „davového človeka“, vzniklo v čase, keď sa Coca-cola začala predávať v sklenených fľašiach, rodili sa prvé elektrofonické gitary Gibson a Európu zachvátil syndróm národného socializmu.

Napriek takmer sto rokom od úvah významného filozofa sú jeho myšlienky stále aktuálne. V prvom rade mu išlo o Európu, ktorej blízku budúcnosť videl s obavami. Bol presvedčený, že úloha kontinentu je vo svete nenahraditeľná. Keby došlo k jej totálnemu úpadku, skončil by aj celý svet vo všeobecnom barbarstve, v duchovnej „neplodnosti“ a nemravnosti.  Napriek tomu vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by Európania s novými ideami našli v sebe novú „renesančnú“ vieru v seba, stanú sa opäť silnými, odvážnymi a húževnatými. Davy sú všade! Potláčajú všetko, čo je iné a individuálne. Dav má podľa Gasseta podobu materiálnej bezstarostnosti. Dnes si môže robiť čo chce a štát mu s tým dokonale pomáha. Potiaľ názor filozofa, a čo s tým má spoločné dnešok?