Poznáme starý príbeh egyptského faraóna, ktorého meno sa nám nezachovalo, ktorému Mojžíš s bratom Áronom predpovedali rany, z ktorých sa dlho krásna egyptská krajina nespamätala.  Nevieme presne ako to bolo, ale ak máme veriť príbehu Starého zákona, boli to poriadne rany, ktoré zväčša ničili prírodu, ľudí, hospodárstvo a v konečnom dôsledku aj faraónovu moc nad židovským národom, ktorý sa zrazu zobral a vydal sa do zasľúbenej Zeme. Dnes máme takýto Egypt priamo pred dverami, na ulici, v dedine, chotári, či v kravíne. Problém však je, že sa nemôžeme zobrať a odísť do našej zasľúbenej Zeme, lebo žiadnu nemáme. Len tú našu na jednej strane ohraničenú Veľkomoravskou ríšou a na druhej strane vírusom súčasnej nenávisti, ktorá rozstrihla náš národ (teda podľa všetkého len občanov) na dve časti.

Začalo to v roku 2008 krachom banky Lehman Brothers v USA. Dominoefekt postihol v tých rokoch takmer 600 bánk. Vlastne úplne prvým zdvihnutým prstom bol útok na WTC v New Yorku. 3 000 mŕtvych. V roku 2010 sa zrodila aféra WikiLeaks s novodobým mučeníkom Julianon Assangeom. Zverejnil americké dokumenty z vojen v Iraku a Afganistane. V roku 2014 sa spustil kyjevský Majdan. Padli výstrely a Ukrajina sa ocitla v chaose. Islámisti sa v januári 2015 prihlásili s parížskym masakrom v redakcii kontroverzného časopisu Charlie Hebdo – 15 mŕtvych. Francúzsko zamrzlo hrôzou. Ďalšie novembrové koordinované útoky usmrtili 130 ľudí. Merkelová ohlásila exodus. Otvorila hranice svojej krajiny pre státisíce migrantov. Na Slovensku sme si otestovali vraždu novinára Jána Kuciaka. Dodnes nevieme, kto si vraždu naozaj objednal (?). Ruský dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija v roku 2018 spopularizovali nervovoparalytickú látku novičok. Spojené štáty oznámili, že vystupujú z Rady OSN pre ľudské práva. Americký prezident Donald Trump sa na summite NATO v Bruseli vyslovil proti plynovodu Nord Stream 2. Zároveň oznámil, že Spojené štáty odstúpia od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú v roku 1987 podpísali s Ruskom. Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil, že v desiatich oblastiach Ukrajiny platí s platnosťou do 26. decembra stanné právo. O polnoci 29. marca 2019 opúšťajú Briti Európsku úniu. 78 ročný Joe Biden sa 20. januára  v roku 2020 definitívne stal 46. americkým prezidentom. Vyvolal tým v USA takmer občiansku vojnu na čele s porazeným Donaldom Trumpom.Svet zachvátila pandémia koronavírusu COVID-19. Zomierajú tisícky ľudí a na Slovensku sa do vlády dostáva Igor Matovič s koalíciou zloženou z hnutia OĽANO, SME RODINA, SaS a strany ZA ĽUDÍ. Nasledujúcej vláde zanechali v pokladnici osemmiliardové manko. Američania sa zbalili a utiekli z Afganistanu. Nechali všetko v rukách Talibanu. Rusi napadli Ukrajinu po tom, čo na jej východe ukrajinská armáda obkľúčila vlastné územie s ruskou národnostnou menšinou. Izrael po útoku bojovníkov za slobodu Palestíny Hamas (teda podľa mainstreamu teroristi) a vražde takmer tisícdvesto početnej židovskej omladiny rozpútali genocídu v Gaze a napadli Irán. S radosťou sa k nim pridali „mierumilovní“ Američania so svojimi ultraťažkými bombami. Malým prídavkom bol atentát na slovenského premiéra, ktorý sa z toho vylízal (zatiaľ len zdravotne). Prednedávnom reinkarnovaný americký prezident, „mierotvorca“ Donald Trump stihol vyhlásiť ekonomickú vojnu celému svetu. Zatĺkanie klincov do rakve „liberálnej“ (?) demokracie a európskeho internacionalizmu (bez komunistickej internacionály). Jednoducho svet zachvátil chaos.

V slovenskej hymne, aj v tej, čo renovoval Oskar Rózsa,  sa spieva „veď sa oni stratia... Už vieme, že to neplatí. Nikto sa nestráca. Naopak pribúda viac bláznov a chorých ľudí, ktorí sa nazdávajú, že žijú v počítačovej hre, ktorá nemá vplyv na ich vlastný život. Stačilo, že na tretine Česka vypadla elektrina na sedem hodín a spoločenský systém sa zrútil. Ako by nám niekto chcel naznačiť: „Neblbnite, všetko je pominuteľné. Aj elektrina, plyn, voda, dážď, samotní ľudia na tejto planéte.“ Stačí málo a už tu nebudeme. Stojí to za to? Myslíme si, že všetko zlé čaká len tých druhých, s opačným názorom, s jedovatým jazykom, ktorý existuje len preto, lebo: „Na začiatku bolo Slovo“. Smutný príbeh civilizácie, ktorá má v rukách technológie umelej inteligencie. Žeby sme sa už zriekli aj toho obyčajného sedliackeho rozumu a všetko nechali na počítače? Budeme sa čudovať, keď nám aj tie raz ukážu chrbát. Vlastne holú pravdu o nedokonalosti ľudstva.

To, že pribúda viac chorých mozgov v politike a svetskej moci je neodškriepiteľné. Dokonca sa hlúposť a takmer mentálna demencia stáva svetovým vírusom, horším ako bola pandémia Covidu. Tento nemá prirodzeného nepriateľa. Nejaké antibiotikum, ktoré by ničilo choroboplodné zárodky „názorovej“ demencie. Príkladom je staronový prezident USA Donald Trump. Jeho úchylka bola zjavná už po prvých prehratých voľbách, kde zmanipulovaný dav vtrhol do svätostánku americkej „demokracie“, do Bieleho domu.

Určite by stálo za to niečo zásadné urobiť. Mohli by sme začať tým, že by sme sa začali počúvať a prestať sa nenávidieť. Je to také náročné? Keď sa poobzeráte okolo seba, tak asi je. Chaos mocných ovládajúcich politiku a médiá sa ako vírus prenáša na obyčajných bezfarebných ľudí, ktorí na prežitie musia niečo urobiť. Napríklad zarábať peniaze, kupovať si za ne všetko potrebné a ak zvýši, kúpiť si nejakú hračku. Napríklad elektrickú kolobežku alebo dovolenku pri Balatóne. Prečo? Lebo na viac im nezvýši. Začarovaný kruh od zarábania peňazí po ich míňanie zatiaľ nikto nerozsekol. Žijeme svoj nepokojný spotrebný život naplnený očakávaním neočakávateľného.

Inak je to s peniazmi na vojnu. Tie rastú ako huby po daždi. Milióny, miliardy, bilióny. Doláre, eurá... „Eurá,bože, eurá, kde ich ľudia berú? Na horách nerastú, v poli ich nesejú?“ Odstrašujúcim príkladom je dohoda pani Ursuly von der Leyenovej s Donaldom Trumpom. Pätnásťpercentné clá pri dovoze áut do USA americký prezident podmienil mohutným nákupom amerických zbraní za 600 miliárd a energií za 750 miliárd dolárov. Bláznivý kolotoč peňazí bez akéhokoľvek krytia. Jednoducho sú...keď sa chce. Tam, kde sa nechce, nie je ani deravý groš. Matka Vojna čaká na bohatú úrodu zbraní a padlých vojakov (plus pár miliárd bezbranných ľudí). Prekvapujúce je, že všetci chcú bojovať za mier. Aj keby sme všetci pomreli na bojisku alebo v zbombardovanom paneláku.

Keby sa dnes objavil novodobý tandem Mojžíša s bratom Áronom, asi by si už ani nevedeli vymyslieť ďalšie Božie rany. Takmer všetky, až na jednu, sa minuli. Tou je konečné riešenie existencie ľudstva na svete. Vojna, ktorá konečne umožní bláznom držiacim odpaľovací ovládač, aby spustili tretiu atómovú svetovú vojnu. Všetci si vydýchnu...naposledy. Zostane len osamotený Boh, ktorý nechcel uveriť, že priniesol na svet tvora, ktorý si sám zvolil totálne sebazničenie. Len tak, lebo chcel.

Ľubo Belák

28.7.2025

Heslo, ktoré sa určite objaví na námestí hneď po zvolaní „Dosť bolo Fica!”. Po čase sa k týmto prejavom slobody slova pridá „Dosť bolo Babiša!...Orbána!...Putina...Kim Čong-una...“  Stačí to? Pár tisíc nespokojných, ale dobre organizovaných „Protestujúcich“ na námestiach spievajú hymnu, zborovo vyjadrujú svoj názor a určite očakávajú, že sa nakoniec všetko zmení v ich prospech. Aký? Aké sú ich požiadavky? Okrem hesla „Dosť bolo Fica“ sa len ťažko dočkáme niečoho konkrétneho, rukolapného, pre všetkých užitočného. Dokonca ani slogan „Slovensko je Európa“ nemá logiku. Ibaže by nám Pán Boh preniesol Slovensko na Madagaskar. Slovensko sa nedá premiestniť do Ázie ani Afriky. Našťastie. Aj keby väčšina Slovákov žiadala vystúpiť z Európskej Únie, európske hranice zostávajú...zatiaľ. O čo teda protestujúcim občanom ide? Prečo neprotestujú proti sankciám a politike EÚ, ktorá nás ťahá ku dnu? Prečo nevyjadrujú nespokojnosť s vojnou na Ukrajine a nežiadajú mier? Otázok je veľa. Odpovede sa však na námestiach s určitosťou nedočkáme. Liberálna politika presadzujúca nedemokratickú liberálnu demokraciu už minula všetky svoje heslá, ktoré mala v talóne. Je smutné, že voči väčšine občanov stoji alternatíva budúcnosti Slovenska bez reálnej politickej a spoločenskej ponuky, ktorá by bola zmysluplná. Nestačí bojovať proti klimatickým zmenám zrušením CO2, uzákonení 64 pohlaví bez účasti matky Prírody a za zbrojenie dnes už asi proti celému svetu. Väčšina ľudí na svete to odmieta. Rovnako ako exodus moslimského sveta do krajín západnej civilizácie. Dokonca už neplatí podozrenie z ožobračovania jednej krajiny druhou. Ekonomické záujmy už nie sú v rukách národných korporácii. Globalizácia ekonomiky už dávno vymazala hranice. Hranice sa dnes používajú skôr na ochranu proti invázii iných kultúr a spôsobu života, ktorý je v rozpore s tradíciami a zvykmi. Svet ľudstva sa zmenil a s tým aj to, čo pod demokraciou nazývame. Volíme neslobodne z ponuky, ktorú nám servírujú ti, ktorí majú na to, aby investovali do politiky. Heslo „Kto na to nemá nech nelezie do parlamentu“ sa stalo dokonca verejne známou nepísanou pravdou modernej demokracie.  Právo voliť a byť volený je len stĺpčekom v nedeľnej prílohe regionálneho plátku.  Už ani revolúcie bez dobre zaplateného prevratu neexistujú. A vojny? Pri nich platí hláška z Jakubiskovej a Jarošovej Tisícročnej včely „Na vojnu treba peniaze, peňeži a peníze“.

Po zmenách v Európe, ale najmä po nástupe amerického prezidenta Trumpa, sa mnohé zmenilo. Nastúpilo tvrdé zúčtovanie so svetom, ktorý ponúkal chaos a nenávisť. Žiaľ zmeny neprichádzajú zdola, ale zhora, z premiérskych a prezidentských kresiel. S nálepkou autoritárske, despotické a diktátorské. História sa opakuje. Stačí si prelistovať dejiny starého Ríma. Keď prišlo k najhoršiemu, nastúpil diktátor. Keď nebolo uniku z prehratej vojny a obliehania  mesta, domáce obyvateľstvo otváralo brány svojim nepriateľom. Dokonca aj sama nenávisť má v Európe svoju históriu. Pamätná je Bartolomejská noc alebo Parížska krvavá svadba, kedy katolícky kráľ Karol IX dal pre nenávisť vyvraždiť všetkých hugenotov, protestantov protestujúcich proti katolicizmu. Všetko tu už raz bolo, len súčasníci sú nepoučiteľní. Chcú niečo, čo im odmieta aj ten Najvyšší.  Zázraky sa deju len v rozprávkach. Dávnejšie jeden múdry žurnalista pri téme o drogách poznamenal: „S drogami sa nedá bojovať, dá sa s nimi len naučiť žiť. Ľudský egoizmus, nenávisť, krutosť a hnev sa dá len potláčať. Nie lopatou a gilotínou známou z dôb francúzskej revolúcie za Robespierrovej vlády teroru. Aj tá mala vznešené heslá, pokiaľ sa nenávisť pretavila do masového vraždenia.

Ľudstvo je, ak chce samo seba prežiť, odkázané na kultúru. Neustálym oživovaním hodnôt, ktoré sú historicky zväčša ukryté v kultúrnom odkaze a pamäti ľudstva. Nie je to len akýsi systém symbolov a metafor ako je napríklad populárne heslo „Pravda víťazí“. To nestačí. Žijeme vo svete, ktorý sa pokúšame ovládať, ale nikdy ho neporazíme. Príroda, nekonečný svet, vzdialenosti a nepolapiteľné sily nám určujú ako sa správať. Ak to pochopíme, tak sa možno zachránime. Ak nie, potom „s Pánom Bohom“, už nám naozaj nič nezostáva, len sa úprimne modliť k niekomu, ktorého nemáme šancu uvidieť, nieto spoznať. A o tom by mali byt plné námestia.

Byť proti niečomu je ľahké. Horšie je  „Byť za niečo“. To si však od každého vyžaduje čin. Sme pripravení? Namiesto aktívneho života radšej väčšinu osobného času venujeme sledovaniu televízie. Čumíme do múdrych telefónov a na sociálnych sieťach hltáme nezmysly anonymných autorov. Hľadáme prácu za peniaze, kde nemusíme pracovať. K životu nám najnovšie stačí zábava a oslavy za prítomnosti celebrít. Takí sme. Takí sme boli a takí žiaľ aj budeme. Dobrovoľne odsúdení na nenávisť, ktorá sa v dôsledku obráti proti nám, spoločne na námestiach a s heslami „Dosť bolo...Fica, Babiša, Orbána, Putina, Kim Čong-una, Trumpa, Vučiča, Jána Krstiteľa, Piláta, Sokrata, Attilu, Džingischána...zabudli sme na samých seba. „Dosť bolo nás“, tu na tomto svete.

V Bratislave, 2. marca 2025

Ľubo Belák