Spomínam si na vtip, ktorý koloval po augustovej okupácii Československa. Na vyhlásenie, že nás obsadia, niekto odpovedal: „Ale to by Rusi nikdy nedovolili.“ V noci z 20. na 21. augusta svoje vyhrážky splnili. Túto noc si pamätám ako dnes. Okolo druhej hodiny nadránom sa celá rodina zobudila na akýsi hrmot. Dana, sestra ešte nebola doma. Ako obyčajne niekde v krčme oslavovala so svojimi kumpánmi nejaký sviatok. Robila to pravidelne, tak ako celá nastupujúca nová generácia združená v bratislavských vinárňach. Otvorili sme okná. Keďže sme bývali na Drevenej ulici, ktorá spájala Suché mýto a Molotovovu, hluk sa valil zo všetkých strán. Zhora od Mýtnej a zdola od Stalinovho námestia sa s rachotom šíril aj zápach spálenej nafty. Keďže naše okná boli uprostred toho rinčania, nevideli sme na koniec ulice a tak sme si povedali, že to iste bude nejaké nočné cvičenie našej bdelej československej armády, ktorá si nás nedá a preto usilovne, aj v noci, posiluje a cvičí. Zavreli sme okná a oddali sme sa spokojnému snívaniu.

Poznáte ten biblický príbeh o Sodome a Gomore. Obe mestá boli zničené „sírou a ohňom“ (Genezis 19,24-25). Odvtedy sú ich mená synonymom nemravného hriechu a ich pádu so známym prejavom Božieho hnevu. (Júd 1,7) Skazu oboch miest prežil iba Lót a jeho dve dcéry. Lótova manželka to neprežila. Napriek zákazu pri úteku z mesta sa otočila a zmenila sa na soľný stĺp. Toľko nám zanechala literatúra. Jeden z druhov umenia, ktoré už od klinového písma sprevádza ľudstvo od nepamäti. Nepamäť je tá časť aktivít človeka, kde netreba používať pamäť. Na to je tu však kultúra, magické slovo označujúce niečo, o čom sa hovorí, ale len málokto sa zamyslí nad jej obsahom.

Ak by sa niekto rozhodol odpovedať na otázku v názve článku, tak pochybujem, že by chcel vojnu. Podľa Jana Szczepańského, poľského sociológa, je vojna ozbrojený boj za dosiahnutie politických cieľov. V teórii poznáme občiansku vojnu, horúcu vojnu, studenú vojnu a svetovú vojnu. Tá posledná predstavuje ozbrojený konflikt veľkých rozmerov. V novodobej histórii ľudstva sa doposiaľ vyskytli dve vojny, ktoré niesli tento prívlastok - prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. V prvej svetovej vojne padlo za obeť dvadsať miliónov ľudí. Všeobecne sa usudzuje, že v druhej svetovej vojne zahynulo najmenej 50 až 80 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 2,5 až 4% svetovej populácie z roku 1939. Je to málo?

Tentoraz budem osobný. Mám za sebou takmer celý život spojený s televíziou a rozhlasom. Už ako päťročný som sedával v televíznom štúdiu na Zochovej ulici, kde teraz sídli VŠMU a počúval som rozprávky tety Viery Bálinthovej. Ešte predtým som sa párkrát odviezol malým autobusom od kina Pohraničník na Kolibu, kde začínalo vysielať úplne prvé televízne štúdio. Môj otec Michal Belák ako herec a jeden z prvých televíznych moderátorov bol pri tom.