Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko titulky. Bez očakávaných komentárov a pokryteckých prejavov sústrasti štátnikov. Málokto si uvedomí, že je to začiatok občianskej vojny, ktorá  „doteraz bez výstrelov“ prebieha už pár rokov. Zbraň bola namierená proti politikovi, ktorý nesúhlasil so stavom našej spoločnosti. Otvorene kritizoval Európsku úniu, Nato a najmä novú politickú kultúru neoliberalizmu. Čo tomu predchádzalo?

“Chcem vám povedať jedno zreteľne a jasne. Toto vám nezabudnem…” uviedol vo svojom povolebnom prejave porazený kandidát Ivan Korčok. Nielen on, ale aj väčšina voličov na Slovensku, nezabudne na jeho vyjadrenia a atmosféru na námestiach počas predvolebnej kampane, kde odzneli aj slová rečníkov: “SMER-SSD volili fašisti a neonacisti, vyslovene spodina...“, alebo „Fico do basy!...Dosť bolo Fica!“. Bratislavské námestie oslavovalo víťazstvo Ivana Korčoka s istotou jeho víťazstva aj vo finále. Zabudli na Slovensko, mestá a dediny, kde okrem Bratislavy žijú tiež občania Slovenskej republiky, majú svoje problémy a svoje túžby. Krik z námestí sa dostal až k nim. Práve to zburcovalo aj tých, ktorí neboli rozhodnutí ísť voliť. Slováci, ktorých bratislavské celebrity označovali za spodinu, dezolátorov, proruských konšpirátorov sa zobudili a išli k urnám. Toto bola hlavná porážka bratislavskej pýchy a nadradenosti, s ktorou do volieb išiel aj Ivan Korčok.

Každá televízna show potrebuje hviezdy a “hviezdny “ komparz, ktorý bude na povel tlieskať, kričať, vstávať a na záver poslušne odchádzať. Nie je to inak ani pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Po tridsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska a po zmene voľby prezidenta sme si už na to akosi zvykli. Až na to, že v roku 2024 sa voľby zmenili na futbalový zápas. Začali sme sa deliť na tých, ktorí chcú štátnu suverenitu, ukončenie vojny bez zbraní na Ukrajine a normálnu verejnoprávnu televíziu a rozhlas, a tých, ktorí zásadne žiadajú tvrdú integráciu Slovenska do akýchsi USE, v slovenčine  SŠE – Spojených štátov európskych a nekonečné dodávky zbraní na Ukrajinu bez akejkoľvek snahy o mier. O televízii a rozhlase to platí rovnako. Priaznivcom SŠE stačí neverejnoprávna RTVS vo farbách Progresívneho Slovenska a OĽANO (Slovensko).

Už sedemsto rokov pred narodením Ježiša z Nazaretu sa istý jeruzalemský prorok Habakuk sťažoval Bohu: „Pane, dokedy budem volať a nevypočuješ? Kričať k tebe: „Násilie!“ a nezachrániš? Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie a pozeráš sa na trápenie? Pustošenie a násilie je predo mnou, vzniká napätie, vybuchuje zvada.” Boha sme v mene inklúzie poslali do kláštora a namiesto neho sme si dosadili mantru s prepožičaným názvom Demokracia. Rovnako ako Boha sme ju nikdy osobne nestretli, len sa na ňu odvolávame vtedy, keď je zle. A v súčasnosti je naozaj v našom civilizovanom svete dosť zle. Prečo?