Žeby v tom bol nejaký Fígeľ?

Stretol som sa s ním na bohumilej akcii, odovzdávaní ocenení  slovenským vedeckým pracovníkom Hlava roka. Vtedy prišiel ešte ako eurokomisár, ktorý sa celou dušou venoval  vzdelávaniu, odbornej príprave a kultúre. Uhladený, s dôstojným vystupovaním. Hádam som ho ani raz nevidel vzrušeného, naštvaného alebo zroneného. Akoby bol naprogramovaný na rozdávanie pohody a dôvery.

E-mai Richardovi Sulíkovi

Vážený pán predseda Národnej rady,

obraciam sa na Vás so žiadosťou o prijatie. V ostatnom čase som nadobudol presvedčenie, že politická scéna na Slovensku sa ani po vyše dvadsiatich rokoch nezmenila a všetky sľuby, ktoré postupne dávali víťazi volieb sa stali len sľubmi voličom. Preto by som Vás chcel zoznámiť s návrhmi, ktoré som sformuloval do textu "SME TU EŠTE MY, vaši voliči". Nie, nemýľte sa. Ja som vašim voličom nebol. Minulý rok som dal svoj hlas Ivete Radičovej, ktorej som už písal. Dokonca sme si vymenili aj pár SMS-iek.

List premiérke Ivete Radičovej

Milá Ivetka,

hneď v úvode pripomeniem, že tento list je určený do rúk mojej premiérky Ivety Radičovej. Robím tak preto, aby si mi nemusela posielať podobnú SMS-ku ako minule. Ani si nevieš predstaviť koľkých ľudí to naštvalo. Očakávali od teba úplne inú, štátnickejšiu reakciu. Darmo som im vysvetľoval, že som to dostal od tej druhej Radičovej, ktorú sme poznali pred voľbami. Nepomohlo. Navyše mi začali chodiť desiatky emailov s výčitkami na tvoju adresu. Opäť som im darmo odpisoval, že ty si len obeťou svojej vlastnej strany a straníckych funkcionárov. Trvali na svojom. Radičová nás sklamala.

Výzva slovenskej kultúrnej obce

Budmerický kaštieľ patrí umeniu – nie privatizérom!

Dnes sme si nebezpečne zvykli na slovo privatizácia. Iste, štát sa ukázal ako zlý vlastník a správca spoločného. Je to tak aj v kultúre? Ťažko presne ukázať prstom kde a ako. Je tu však jeden príklad úcty k zverenému majetku. Je to Budmerický kaštieľ, známy ako miesto, kde vznikala slovenská literatúra, scenáre pre film a navštevovali ho významné osobnosti. Zrazu sa stal pre súčasnú moc tento kultúrny ostrov, kam nevstúpila noha nových žralokov, nepohodlný. Veď prečo by mal tento architektonický skvost patriť len hŕstke pisálkov a necelebít /poznámka - celebrity podľa vzoru bulvárnych denníkov/. A tak sa noví slovenskí kulturisti, teda tí ktorí s kultúrou majú spoločnú len moc riadiť ju, rozhodli zrušiť užívanie kaštieľa Litrárnym fondom a dať ho potichu niekomu z politických investorov. 

Našťastie sa kultúrna obec ozvala. Výzva, ktorá je zverejnená na stránkach portálu Slovenského PEN je určená všetkým, ktorí to so slovenskou kultúrou myslia úprimne. Ide o jednoznačný postoj proti praktikám vlády a ministrov SR. Preto aj ja  prostredníctvom mojej stránky Vás žiadam podporiť túto ušľachtilú vec a pripojiť svoj hlas k výzve. Stojí to za to, a pri tom nejde o peniaze.

Ľubo Belák

signatár výzvy

link na VÝZVU - kliknite a odošlite svoj hlas ! ! ! !