Gorilie voľby...loď, ktorá sa plaví do neznáma

Poviete si, otrepaná pesnička Peciho Uherčíka a Martina Sarvaša. Otrepaná, ale stále aktuálna. Keď ju v 1989-tom roku Ďurinda s Pecim  a s „občianskym združením  Zvieratá“ nahrali a video tajne zostrihali v Slovenskej televízii, nevedeli, akú historickú, ale najmä nestarnúcu hodnotu zakódovali do textu a atmosféry rockovej skladby.  Bolo to prvé, čo mi napadlo, keď som si dnes, v predvečer ďalších parlamentných volieb v roku 2012 sadol ku klávesnici a začal písať tento text.

Kam sa plaví náš malý slovenský svet? Kedysi v Kusturicovom filme Underground sa s Juhosláviou protagonisti úžasného filmu nostalgicky lúčili  so slovami : „Goodbye Yugoslavia“. Vtedy ju geniálny režisér, odchovanec pražskej Famu, prirovnal k akémusi ostrovu, ktorý sa vzďaľuje. Otázkou však bolo, kto komu? Či vtedajšia Juhoslávia občanom, alebo občania Juhoslávii. Nikdy som sa to nedozvedel. Tak to je aj so zajtrajšími, či už dnešnými voľbami. Čo opúšťame a čo nás čaká? Hneď v úvode priznávam „nič dobré“. Prečo?

Dzurinda odíď!

Prežívame rušné obdobie. Snáď v novoveku Slovenskej republiky sme ešte nezažili taký hurhaj, ako v týchto dňoch, pár dní do volieb. Určite nie som jediný, na koho sa obracajú ľudia, známi, neznámi, ľavičiari, pravičiari s jedinou otázkou. Vlastne s dvoma.

Mám ísť vôbec voliť?

Koho mám voliť, keď nemám koho?

Tieto axiómy sú o to bolestivejšie, že po dvadsiatich dvoch rokoch nastolenia demokratického systému nevieme, načo je nám. Demokracia je určite historicky najzraniteľnejší politický systém. Práve preto je však jediným systémom, ktorý sa vie vnútorne meniť, samoregulovať.  Umožňuje spoločenstvám vyrovnávať sa s minulosťou bez tvrdých spoločenských stretnutí. Tou najhoršou formou je občianska vojna, ozbrojená revolúcia, ohrozenie existencie ľudskosti.  Jedinou podmienkou fungujúcej demokracie je aktivita občanov, ľudí, ktorí majú právo združovať sa, voliť, slobodne sa vyjadrovať a keď je potrebné, verejne vystúpiť a zvýšiť hlas.

Predbežné opatrenie Ústavného súdu vo veci GORILA

 Dňa: 16.2.2012

Miesto: Bratislava

Vec: Návrh predbežného opatrenia na pozastavenie ústavných práv volených funkcionárov a strán

 Návrh rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky:

 Vzhľadom na dôvodné podozrenie páchania trestnej činnosti a zneužitia právomocí verejného činiteľa Ústavný súd Slovenskej republiky

vydáva

Predbežné opatrenie

na pozastavenie ústavných práv vykonávať akúkoľvek funkciu

vo Vláde SR, v Národnej rade SR a na ostatných ústavných stupňoch verejných inštitúcií, ako aj

sa zúčastňovať volieb

do akýchkoľvek verejných zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov až do ukončenia vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní,

 Mikulášovi Dzurindovi, Róbertovi Ficovi, Ivanovi Miklošovi, Pavlovi Hrušovskému a spol.

 Odôvodnenie:

Kultúrny Buratino Daniel Krajcer

Tak sa nám náš minister opäť vyfarbil. Lepšie povedané zafarbil v efektových svetlách televízneho prenosu Legendy Popu. Slovenská televízia, ako súčasť brontosaura RTVS aj tentoraz musela pánovi ministrovi zaplatiť za štedré dary v podobe finančných injekcií. Jednoducho si už dnes predplatil na politickú volebnú kampaň, ktorú spustil v piatok večer na Jednotke. Žoviálne si sadol medzi obecenstvo v štúdiu a vehementne ťapkal ručičkami, aby národ, ale najmä jeho potenciálni voliči videli, že aj on je súčasťou fan-klubu Legendy slovenskej populárnej hudby, Elánu. To, že je to politická fraška a  neustále vstrihávanie jeho detailu pri potlesku do výsledného zostrihu nebolo náhodné, trčalo z obrazovky ako smutný gag dreveného panáka za asistencie celého televízneho štábu. Čudujem sa len Jožovi Rážovi, že dovolil, aby on, jeho spoluhráči a meno Elán bolo zneužité na politické ciele. Určite nič netušil, pretože by s tým rázne sekol.