Ivan Krajíček - človek, ktorý zabával druhých

Priznám sa, netušil som, že o pár dní bude výročie narodenia herca, režiséra, speváka, zabávača a impresária Ivana Krajíčka. Moja myseľ okamžite začala produkovať spomienky na minulé storočie. Prvý krát som ho uvidel v Palacke. To bola reštaurácia v hoteli Palace na križovatke Obchodnej a Poštovej. Pre mňa práve táto križovatka bola akousi croisement fatale - osudovou križovatkou, kde som ako šesťročný na následky autonehody zomrel.

PKO

/Právo Kultúrnych Občanov/

Nepatrím medzi tých najmladších, ale zase nie som až taký starý, aby som si nepamätal a nemal len zážitkami nabúraný zdravý úsudok. Poznamenávam to hneď v úvode, pretože som si už zvykol na narážky týkajúce sa veku, či mentálnej spôsobilosti tých, ktorým o niečo ide alebo ich názor sa nestotožňuje s väčšinou. Som chronický menševik, podobne ako pár tých Bratislavčanov, ktorí si pamätajú Synagógu na Rybnom námestí, parčík pred Pionierskym palácom (dnes je to prezidentský palác) a samozrejme V-klub.

Začalo odratávanie.........

(prvá časť)

Zväčša na začiatku roka všetko začína. Samozrejme, že nie od nuly, ale niekde tesne pod jednotkou. Nie som matematik, ale myslím si, že čísla, ktoré poznám ešte zo základnej školy, sú nepresné.  Pamätám si, že som mal problém so sedmičkou. Zaujímavé, na takú drobnosť si pamätám, ale na to, ako som sa prvý krát zaľúbil mi nezostala žiadna spomienka. Žeby Alzheimer?

Začalo odratávanie.........

(druhá časť)

Čo ma čaká tento rok? Aké správy sa budú sypať z televíznych obrazoviek? Ja malý Slovák vo veľkom svete. Vlastne ani ten náš, ľudský svet nie je až taký veľký. Ale o čo je menší o to je zraniteľnejší. Moje pochybnosti ma naštartovali pozrieť sa, čo o budúcnosti hovoria iní.