Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Igor „Luther“ Matovič a jeho “demokratická” koalícia
Vzbura davov od José Ortega y Gasset (1930), jedno z kľúčových diel, v ktorom španielsky mysliteľ analyzoval „davového človeka“, vzniklo v čase, keď sa Coca-cola začala predávať v sklenených fľašiach, rodili sa prvé elektrofonické gitary Gibson a Európu zachvátil syndróm národného socializmu.
Napriek takmer sto rokom od úvah významného filozofa sú jeho myšlienky stále aktuálne. V prvom rade mu išlo o Európu, ktorej blízku budúcnosť videl s obavami. Bol presvedčený, že úloha kontinentu je vo svete nenahraditeľná. Keby došlo k jej totálnemu úpadku, skončil by aj celý svet vo všeobecnom barbarstve, v duchovnej „neplodnosti“ a nemravnosti. Napriek tomu vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by Európania s novými ideami našli v sebe novú „renesančnú“ vieru v seba, stanú sa opäť silnými, odvážnymi a húževnatými. Davy sú všade! Potláčajú všetko, čo je iné a individuálne. Dav má podľa Gasseta podobu materiálnej bezstarostnosti. Dnes si môže robiť čo chce a štát mu s tým dokonale pomáha. Potiaľ názor filozofa, a čo s tým má spoločné dnešok?
Čítať ďalej: Igor „Luther“ Matovič a jeho “demokratická” koalícia
Kotleba, Kiska, Kňažko, politici, pokrytectvo a sloboda slova
Rozpálené Slovensko pomaly pripomína rímske Koloseum s gladiátorskými hrami. Ruleta, ktorú rozkrútili politici sa už nedá nazývať politickou súťažou. Obeťou a zároveň rukojemníkom ich krutých hier je verejnosť. Vo svojich vyjadreniach sa dostali za hranicu svojho územia, a tým je parlament. Pomaly už nie je miesto, kde netrčí aspoň slama z niektorej politickej strany. Dostali sa aj do ponuky detských rozprávok na internete. Čo ponúkajú? SLOVÁ.
Čítať ďalej: Kotleba, Kiska, Kňažko, politici, pokrytectvo a sloboda slova
NA TELO 19.1.2020 - Televízia Markíza
NA TELO 19.1.2020 - Michal Kovačič v markizáckej relácii Na telo zlyhal. Pre žurnalistu je neetické vopred si dohodnúť s jedným z respondentov otázku aj odpoveď. Najmä ak ide o živé vysielanie na politickú tému. Stalo sa to 19.1.2020, keď v relácii Na telo s Anderjom Kiskom a Andrejom Dankom moderátor položil Kiskovi "neočakávanú" otázku o prípadnom poste ministra vnútra po vzniku novej vlády.
Televízna 3:ka a čas
„Povedz mi otec, ty predsa všetko vieš!... Tak povedz mi otec, jak vyzerá čas!“ je verš Ruda Skukálka, ktorým sa začína rovnomenná pieseň. Kedysi v minulom storočí ju spieval otec s dcérou. Podobne ako film Štefana Uhra Slnko v sieti sa zapísala do zlatého fondu kultúry malého, ale napriek tomu neraz viditeľného Slovenska. Teda ako je to s tým časom, najmä televíznym?
Dnešok nie je naklonený kultúre, ale ani pohľadom späť do histórie. Rýchlosť, ale najmä bezohľadnosť doby ukrajuje z voňavého bochníka toho, na čo by sme mohli byť hrdí. Vlastne ani hrdosť sa už nenosí. Sme zaplavení zbytočnosťami, v ktorých sa topíme. Pritom stačí podať záchranné koleso spomienok a vynoríme sa z blata nenávisti a zloby. Takýmto kolesom by mohla byť aj nová televízna stanica, dnes sa tomu opovržlivo hovorí televízna programová služba, s nič nehovoriacim názvom TROJKA. RTVS ju pripravila a spustila koncom roka ako predsviatočný darček. Pre koho? Na rozdiel od iných televíznych staníc nie je pre všetkých, ale pre každého. Každého, kto má záujem obzrieť sa späť do minulosti, ktorú sme v roku 1989 odmietli. Má čo ponúknuť minulé storočie? Stojí to zato? Určite áno. Napriek tomu, že Československá a neskôr Slovenská televízia vznikla v kolíske päťdesiatych rokov v náručí komunistickej diktatúry. Tá chápala televíziu, ale aj ostatné médiá, ako slúžku ideológie. V každej dobe, a neobišlo to ani Slovensko, vznikali hodnoty, ku ktorým sa môžeme bez obavy z duševnej ujmy vracať.