Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Jan Werich číta Jana Masaryka
Kiska začal premýšľať
Dnes už pamätné májové vystúpenie nášho slovenského prezidenta sa nieslo v duchu vyznania (citát)„že budem premýšľať, ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti.“ Otázkou je, čo robil doteraz?
Treba priznať, že takého prezidenta, akým bol, vlastne ešte je pán Kiska, sme doteraz nemali. Pripomeňme si úvod článku 101 Ústavy SR, kde sa hovorí: „Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.“ Rovnako zaujímavé je ustanovenie, že:“ Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.“. Čo z toho vyplýva? Prezidentom sa teoreticky môže stať ktokoľvek, bez ohľadu na páchanie trestnej činnosti, alebo podvodu. Dokonca sa od neho nevyžaduje ani výpis z registra trestov, či potvrdenie o riadnom zaplatení dane.
Sýria zaútočila na rakety USA, Veľkej Británie a Francúzka
Čo je to za absurdné tvrdenie? Poviete si po prečítaní titulku blogu. Máte pravdu. V týchto dňoch sme účastníkmi absurdného divadla, ktoré zinscenovali dramatici politického neba.
Naháňaním chemických látok a obviňovaním údajných vinníkov sa spustilo tretie dejstvo konfliktu na blízkom východe. Prvé dejstvo predchádzal Zákon o oslobodení Iraku (Iraq Liberation Act) z 31. októbra 1998 podpísaný v USA ešte Billom Clintonom. Nikomu však nebolo jasné od koho chce USA oslobodiť Irak, ktorý mal za sebou zložitú históriu, vojnu s Iránom, vnútorné nepokoje a určite aj autoritárskeho Saddáma Husajna. Americká administratíva už od Vietnamskej vojny neustále vyhľadáva miesta, kde by zasiahla silou. Vždy si hľadala zámienku na útok a neraz k tomu využívala krajiny združené v NATO, aj Slovensko. Čo ju k tomu núti? Hádam len heslo „Ukážme svetu, že na to sme tu!“
Čítať ďalej: Sýria zaútočila na rakety USA, Veľkej Británie a Francúzka
11. apríl – FACEBLOCK – deň protestu
Schizofrénia ľudstva, ktorá zaplnila námestia, kaviarne, sociálne siete, parlamenty, ale aj rodiny sa ako vírus šíri po svete. Čo vyvolalo túto vzburu Svetového ducha?
Filozof G.W.F. Hegel vo svojej práci Fenomenológia ducha definuje Svetového ducha, ako vrchol vývoja spoločnosti, kedy sa osamostatňuje od prírody, teda aj človeka a vytvára si svoj vlastný život. S takmer určitosťou možno Heglovho ducha prirovnať internetu, aj keď je to len priklincovaný obraz k filozofickému odkazu nemeckého génia. Tak ako Svetový duch aj sociálne siete sa menia ako v sci-fi filmoch na Bytosti, ktoré sa stávajú neovládateľné.
Dnes sme svedkami akéhosi spiknutia, ktoré sa síce odohrávalo v USA, ale zasahuje nás všetkých.
Vážená pani Laššáková, ministerka kultúry SR
Dovoľte, aby som sa Vám predstavil. Som občan, ktorý sa po celý život snažil skladať hudbu, trochu spievať, režírovať televízne relácie, písať texty pesničiek, televízne scenáre, a v ostatnom čase krátke blogy. Som taký údržbár kultúry. Toto pomenovanie vymyslel môj otec Michal Belák, ktorého komunisti v minulom storočí vykopli z divadla a vo filme mohol hrať len záporné postavy a fašistov. Napriek tomu sme po celý čas, a patria k tomu aj ostatní členovia rodiny, žili pre umenie a samozrejme sme z neho aj žili tak, ako nám to vtedajší páni dovolili. Žiaľ sme nevedeli nič inšie. Rovnako ako mnohí podobní, ktorí sa venujú umeniu, som podpísal výzvu za vaše odstúpenie z funkcie ministerky kultúry Slovenskej republiky.