Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Čo to bolo?
Čo to bolo?
Silvestrovský večer strávený pri televíznej obrazovke.
Nie som úchyl. Možno si to o mne pomyslíte, keď Vám prezradím, že patrím do čeľade silvestrovských televíznych divákov. Mám však jeden veľký hendikep. Pred rokmi som sa aktívne podieľal na tvorbe televíznych programov, aj silvestrovských. Preto je mi blízka depresia, ktorá zavládne v televíznych štúdiách, keď sa blíži záver roka.
Odišiel televízny džezmen
Bobby Novan bol pre mňa človekom, ktorého som od prvého momentu poznal ako televizáka. Píšem to v minulom čase, pretože Bobby Novan odišiel do televízie večnosti, kam sa nedostane každý. Musí si odrobiť tu na zemi stovky relácií. Spoznal som ho ešte ako muzikant v štúdiu Československej televízie v Bratislave. Bol hudobník, takže aj jeho televízna tvorba bola úzko spätá s hudbou rôznych žánrov. Ale jeho srdcovka boli Džezové dni v Bratislave. Tu sme, ja ako hudobný režisér pre sálu a on ako režisér pre televíziu spoločne strávili nejeden ročník.
Václav Havel, prepáčte nám
Václav Havel, prepáčte nám
Nie každý má súdené odísť do večnosti. Dramatikovi, Václavovi Havlovi, ale najmä morálnej autorite sa to podarilo. Použil som slovo podarilo, pretože k tomu, aby sa niekto stal symbolom ideálov spoločnosti za spravodlivosť a lásku, treba mať za sebou veľa konkrétnych činov. Nestačí si na večnosť len počkať. Večnosť je prísľubom, že človek neumiera. Ľudská podstata má šancu na večný život. Nepotrebuje telo. Potrebuje pamäť a hodnotu. To sú poslovia večnosti. Akýsi predplatený lístok tam, kam sa chce dostať každý, len jeho cena je vysoká.
Bol to práve Havel, človek prichádzajúci z divadelnej scény, ktorý ani na chvíľu nezaváhal a postavil sa otvorene na stranu bezmocných. Nebola to však bezmocnosť blízka k nevládnosti. Bola to bezmocnosť v dobe, keď nám diktovali, čo máme robiť, čo si máme myslieť, ako sa máme správať a koho si ctiť. Bezmocnosť niečo urobiť pre zmenu, pre oslobodenie sa pred samým sebou, pre zbavenie sa strachu z vlastného názoru.
Kultúrny Buratino Daniel Krajcer
Kultúrny Buratino Daniel Krajcer
Tak sa nám náš minister opäť vyfarbil. Lepšie povedané zafarbil v efektových svetlách televízneho prenosu Legendy Popu. Slovenská televízia, ako súčasť brontosaura RTVS aj tentoraz musela pánovi ministrovi zaplatiť za štedré dary v podobe finančných injekcií. Jednoducho si už dnes predplatil na politickú volebnú kampaň, ktorú spustil v piatok večer na Jednotke. Žoviálne si sadol medzi obecenstvo v štúdiu a vehementne ťapkal ručičkami, aby národ, ale najmä jeho potenciálni voliči videli, že aj on je súčasťou fan-klubu Legendy slovenskej populárnej hudby, Elánu. To, že je to politická fraška a neustále vstrihávanie jeho detailu pri potlesku do výsledného zostrihu nebolo náhodné, trčalo z obrazovky ako smutný gag dreveného panáka za asistencie celého televízneho štábu. Čudujem sa len Jožovi Rážovi, že dovolil, aby on, jeho spoluhráči a meno Elán bolo zneužité na politické ciele. Určite nič netušil, pretože by s tým rázne sekol.
Otvorená korešpondencia so Slovenskou televíziou
Otvorená korešpondencia so Slovenskou televíziou
(alebo, nie sú tu len Legendy Popu)
Priznám sa, nie je mi všetko jedno. Tak sa stalo aj pri otvorení obálky listu od generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska – RTVS. Myslím si, možno vianočný pozdrav, alebo si nedajbože na mňa spomenuli pri 55 výročí vysielania STV. Omyl. Bolo to strohé zamietnutie môjho návrhu na realizáciu dokumentu o hudbe a hudobníkoch 80-tych rokov. Na chvíľu ma to vyviedlo z rovnováhy, ale o pár sekúnd som stál už na vlastných nohách s jasným predsavzatím, že sa musím ozvať. Príbeh môjho návrhu na televíznu reláciu bol prostý. Peci Uherčík raz prišiel za mnou s knihou Bratislavský nárez. Obsahom boli príbehy muzikantov, ktorí tvorili nezávislú rockovú scénu. Neboli a nie sú Legendami Popu. Sú to tí, ktorí nevyužívali slnko vtedajšieho politického režimu. Práve naopak, neraz sa s ním stretli v tej najkrutejšej podobe. Preto som sa podujal ako producent zrealizovať dokument o hudbe a dobe 80-tych rokov. Vzhľadom na vtedajšie možnosti vyhotovovať nahrávky a videozáznamy, materiálu nebolo veľa a tak som sa s týmto zaujímavým projektom obrátil na Slovenskú televíziu. Práve v 80-tych rokoch som v nej pôsobil ako dramaturg relácie Triangel a tak som vedel, že nejeden protagonista z 80-ych rokov sa zúčastnil nakrúcania hudobnej relácie, ktorá leží nedotknutá v archíve STV. Samozrejme, že som rátal s tým, že STV zaujme môj projekt a prevezme ho do vysielania. Moje predstavy boli mylné. Odmietnutie bolo strohé a kategorické, bez možnosti sa s niekým stretnúť, vysvetliť, prípadne upraviť projekt do predstáv dramaturgie STV. Moja komunikácia začala slušne a poctivo. Splnil som všetky náležitosti akejsi novodobej komunikácie s novým verejnoprávnym vysielateľom. Vzhľadom na závažnosť dialógu, ktorý nastal najmä s hlavným predstaviteľom terajšej STV pánom Andrejom Miklánkom, som sa rozhodol zverejniť náš dialóg, ktorý hovorí o mnohom.
Tu je doslovný sled e-mailov. Ako to už pri takejto komunikácii býva, prvé emaily sú na konci zoradených textov, preto odporúčam začať od konca.
Čítať ďalej: Otvorená korešpondencia so Slovenskou televíziou
Bigbítová skúška
15.december sa nezadržateľne blíži. Preto začalo aj intenzívne skúšobné obdobie Ľuba Beláka s Peci Uherčíkom a skupinou Grapefruit Death. Tentoraz sa rozhodli spoločne zahrať pár skladieb Ľuba Beláka z jeho CD Bigbíťák. Súčasťou krátkeho spoločného vystúpenia bude aj svetová premiéra skladby Kúpil som si..., kde si Ľubo Belák zaspomína na V klub. Ďalšou bonusovkou je aj historický song Povedz mi otec. Zaznie v bigbítovej verzii. Čoskoro sa s pesničkami a hudobníkmi stretneme v kultúrnom dome na Vajnorskej ulici, kde nebudú chýbať aj ostatní slovenskí a českí bigbíťáci pod taktovkou promotéra Juraja Šeba.