Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
KRST LP THE PLAYERS
Krst LP THE PLAYERS po päťdesiatich rokoch
4. októbra 2017 o 19,00 sa v ART klube Scherz uskutoční krst LP bigbítovej skupiny THE PLAYERS. Ide o unikátny projekt Ing. Petra Haruštiaka a brnianskeho vydavateľstva INDIES HAPPY TRAILS, ktorí sa podujali vyhľadať a zostaviť archivované nahrávky jednej z popredných bratislavských bigbítových skupín, ktoré vznikli v rokoch 1965 až 67. Lídrom skupiny bol známy bluesový spevák a gitarista Jozef Barina, ktorý bol dušou skupiny THE PLAYERS. Počas svojej existencie skupina nahrala pre vtedajší Československý rozhlas v Bratislave vyše 15 inštrumentálnych nahrávok pôvodných skladieb členov skupiny. Počas troch rokov sa v zostave THE PLAYERS objavili Juraj Juriga, Ľubo Dolinský, Juraj Korenko, Pavol Barna a Ľubo Belák. Kuriozitou projektu je skutočnosť, že remastrované nahrávky zo šesťdesiatych rokov vyjdú na klasickej dlhohrajúcej čiernej platni, vinyle, nie na CD. Celkový náklad je obmedzený a tak bude nielen spomienkou na kvalitnú modernú populárnu hudbu ale aj raritou pre zberateľov kuriozít slovenskej hudby.
Vážený pán prezident,
dovoľte, aby som sa predstavil. Som občan našej Slovenskej republiky. Ctím si demokraciu a zákonnosť, bez ktorej by žiadna demokracia nemala zmysel. Preto si vážim ľudí, ktorí sa aj napriek zlým zákonom riadia rozhodnutiami svojich parlamentných zástupcov. Ktosi mi povedal, že neznalosť zákonov neospravedlňuje. Žiadny čin, ani trestný čin. Preto sa na Vás obraciam, aby ste mi vysvetlili, čo sú mafiánske praktiky. Už dávno viem, čo sú mafiáni. Mário Puzo vo svojom Krstnom otcovi mi v mladosti prezradil, ako to v ozajstnej mafii funguje. Niečo podobné vznikalo aj na Slovensku, ale sme malá krajina a tak aj celá slovenská mafia bola o niečo menšia, ale nie menej významná.
O jedného „B“ratislavčana s veľkým B menej
Osud nám v živote prihráva rôzne smeče, postavičky, situácie, ale aj lásky a priateľstvá. Stačí vyjsť na ulicu, do kaviarne, dnes sa chodí do supermarketov. Ten, ktorého mi osud prihral na zastávke Priateľstvo, určite supermarkety nenavštevoval. Pritom miloval Bratislavu viac ako hocikto z nás. Mal magické meno Gejza Ďuriak. Nenašli by ste ho medzi celebritami, ani na stránkach bulváru. Patril do inventáru mesta na Dunaji tak, ako Mária Terézia alebo Julo Satinský, aj keď jemu socha nikde nestojí. Bol živým pamätníkom Bratislavy, tej ozajstnej, zo starých múrov, zabudnutých kostí, ale najmä živých a mŕtvych domorodcov. Obhajoval mesto ako križovatku ciest, kde sa od nepamäti stretali jazyky, kultúry, dokonca aj farby pleti. Pamätná je jeho veta „Veľa predstaviteľov nemá vzťah k mestu, nestali sa Bratislavčanmi. A pritom Bratislavčanom môže byť aj černoch!“
Smrť je iba chyba v programe
Sme vydieraní strachom. Ten je neraz motorom našich skutkov. Či už to je zbabelý útek, hrdinský čin, alebo dobrý obed, ktorý zaženie strach pred vyhladovaním. Ale ten najhorší pocit je strach z vlastnej smrti. Podčiarkujem vlastnej, pretože smrť iného, či už v rodine, medzi priateľmi, ale aj vo filme, či televíznom seriáli vyvoláva skôr ľútosť zo strany blízkeho, možno aj zo straty obľúbenej postavy z románu. Ani samovrah sa neraduje, keď si podrezáva žily.
Kniha Mať tak o koliesko viac získala ocenenie Zlatý gunár
Kniha Mať tak o koliesko viac zíslala ocenenie Zlatý gunár na Kremnických gagoch 2017
Bola ocenená v kategórii Literárny humor.
V rámci 37. ročníka Európského festivalu humoru a satiry KREMNICKÉ GAGY 2017 bola v nedeľu 3. 9. 2017 udelená cena
ZLATÝ GUNÁR v kategórii Literárny humor Ivanovi a Dávidovi Popovičovcom za knihu MAŤ TAK O KOLIESKO VIAC. Knihu s bohatým výtvarným prevedením vydalo naše vydavateľstvo IKAR. V spolupráci s RTVS bol zrealizovaný 52-dielny animovaný seriál pre deti. Ide o najväčší animovaný projekt v dejinách slovenského animovaného filmu.
V mesiacoch júl a august prebiehala v Bibiane, Medzinárodnom
dome umenia pre deti a mládež, rovnomenná úspešná výstava MAŤ TAK O KOLIESKO VIAC.
Autorom "Kolieska" srdečne blahoželáme a tešíme sa z úspechov knihy.
Ivan Popovič - Portrét
Portrét na TA3
Ivan Popovič
Ivan Popovič - portét