Daniela Beláková

(moja sestra)

Sme traja - traja súrodenci, ktorí si rozumejú. Janka a Danka, tak ako mená hlavných predstaviteliek rozprávok Márie Ďuríčkovej. Bola prvá, teda najstaršia. Po nej prišla na svet Jana a na koniec niečo "po meči", konečnéééééééééé syn Ľubomír. Naše detstvo sme prežívali najprv na Bakuninovej ulici (terajšej Riazanskej) v Bratislave. Až po mojom narodení  sme sa presťahovali na Drevenú ulicu. Originálny názov a pamätná ulica, ktorá sa nachádzala /a ešte existuje jej pravá strana/ vedľa Jamy. Čo to bola Jama? Počas vojny, keď nás američania oslobodzovali, najprv nás obdarili plným košom leteckých bômb. Jedna z nich padla priamo do centra. Bola to veľká bomba a tak po nej vznikol aj veľký kráter. A kedže na nové domy vtedy nebolo, z krátera sa stala Jama, park a zároveň ihrisko pre nás, deti z Vysokej, Obchodnej a Drevenej ulice.

Danica, ako sme ju doma volali, vyštudovala umelecké návrhárstvo. Ale móde sa v Makyte - Púchov venovala len dočasne. Podobne dočasne /ako ruské vojská/ začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa vydala na "západ" do Hamburgu, kde žije doteraz. Má dcéru Klaudiu a manžela Hansa. Je to Nemec, preto sa volajú rodina Luth.