Báseň CODA

MarosBáseň CODA

(spomienka na Maroša Bančeja)

Odišiel básnik? Čo je to za nezmysel. Básnici neodchádzajú. Sú stále tam, kde sú doma, v nebi. To len my, smrteľníci máme občas šťastie, že ku nám doletia a obtrú sa o nás krídlami. Maroš ich mal dobité a olámané, ale nikdy nezabudol lietať. Čo už na tom že navonok vyzeral ako jeden z nás.

Neveríte?

Tu je krátka správa od Maroša

3.6. 2018 9:28

Ahoj Ľubo! Posielam Ti báseň o ktorú si prejavil záujem. Samozrejme, že meškám a samozrejme sa vyhovorím na mrcha chorobu. Mám teraz do istej miery výhodu onkoautora SMAJLIK Som rád, že táto báseň silno zarezonovala. To, čo som napísal, keď som ju "uverejnil" na FB nebola póza. Skutočne až na ďalšie som s poéziou skončil a toto je moja rozlúčka s básnením. Do značnej miery je to aj reakcia na život, aký ma teraz žije, lebo v tejto situácii zisťujem, že nie ja žijem život, ale život žije mňa a vôbec ho nesere, že ja to takto nechcem. Báseň je takým koncentrátom uvedomenia si, že pre mňa zrejme skončila akákoľvek možnosť vzťahového života, ktorý žijeme všetci, a to aj v čase, keď sme jednu epizódu či životnú fázu ukončili. Stále je tu viac menej istá skutočnosť, že sa začne fáza nová. Poznanie, že sa nezačne patrí medzi tie vnútorne najzabijáckejšie pocity.

Dosť už bolo pesimistického pofňukávania.

Prajem ti rozšantené a na zážitky bohaté leto a veľa múdrych, veselých a súdnych ľudí okolo.

P,S. S básňou rob čo chceš...

V Prešporku 3. júna 2018                                  Maroš Marián Bančej

*********************************************

O pol roka neskôr......

5.2. 2019, 14:59

Maros idem do V klubu na Richterove divadlo. 17,00 Nebudes tam? Uz sme si davno neposedeli - v krcme.

Ľubo

Epilóg.......

Krčmu sme už nestihli. Maroš sa pripravoval na odlet. Tak niekedy nabudúce.....u neho.

.........tu je jeho báseň.........

CODA

Telo, ktoré bolo

prebolelo a

uletelo...

Uletí azda do prázdna

pravdepodobne za nikým

Tá s kosou,

tá sa nemazná

prv než ti siahne po tepe

kým s tvojim srdcom zatrepe

píšeš si tieto veršíky

na ceste nikam,

za nikým:

Tak ostali len lásky platonické

ľahučké ako srdce z papiera

vášeň a neha, obe identické

a jedna druhú ticho popiera

Kde boli bozky, ostal perí závan

tuhý stisk ňadra dotyk nahradil

ten rozpačito hľadá svoje práva

či aspoň dlaň ti občas naladí

Objatia, dlane putujúce telom

hľadajúc jeho tajné zákutia

spletené nohy, srdce ktoré chcelo

nech sa v tej jazde múry nezrútia

to všetko zmizlo, skrátka je to pasé

dolce far niente ⃰, telo na telo

Mám teraz ticho, platonicky zmeniť

vášeň za cudný súcit priateľov?

Ostala láska v platonickom móde

Ani si na ňu tuším nezvykaj

Tá čo si ľúbil lieta po slobode

a zubatá si sedlá poníka

To bolo plánov, kedy kde a ako

budeš sa túliť spredu, zozadu

Za oknom chorál čudných čiernych vtákov

ti teraz skúša zdvihnúť náladu

Telo, ktoré bolo

prebolelo a

uletí

Zvyšok je rozprávka

príbeh pre deti

O prvom milovaní

a o tých stovkách ďalších

výbuchov srdca

                            vášní

                                         falší

To čo si nekúpil

už ťažko predáš

Tá rukolapná bieda

a strach z bolesti

je batožina čo sa nevmestí

do vlaku s čerstvým pachom hliny

Bože ak si

tak odpusť moje viny...

⃰ sladké ničnerobenie